"Možno by viac ako o mediálnej informačnej výchove malo zmysel hovoriť o vedeckej gramotnosti. Aby sme ľuďom vôbec vysvetlili, ako poznanie vzniká. Že to, že vieme, že fajčenie spôsobuje rakovinu, bol nejaký proces. Ako to niekto zistil, ako to testoval, na akej vzorke to musel robiť. Treba vedieť rozlíšiť, čo je naozaj vedecky dokázané, a čo je síce pekná hypotéza, ale vedecké dôkazy na to nie sú," hovorí prorektor Univerzity Komenského a psychológ Radomír Masaryk, ktorý viedol výskum o dezinformáciách a tom, ako im prepadajú mladí. "Je to cítiť v tom, že napríklad písanie bakalárskych, diplomových, dizertačných prác, je stresujúci moment. Práve teraz sme videli, ako veľmi pomáha, že v tom nie som sám. Mám spolužiakov, vidím, ako zažívajú to isté. Veľa ľudí trpelo. Veľa ľudí odovzdávalo práce až v náhradných termínoch, lebo nezvládali to nie po odbornej, ale práve po psychickej stránke. Je to citlivá téma a aj výskumy, ktoré sme robili u nás na Univerzite Komenského, nám ukázali, že prišlo k nárastu depresií, úzkostí aj rizikového pitia alkoholu," dodáva Masaryk k tomu, ako sa majú študenti po dvoch rokoch pandémie. Prečo sú mladí digitálne zruční, ale nevedia rozoznať dezinformácie? Ako je možné, že im neboli podozrivé ani gramatické chyby v dezinfosprávach? Ako sú na tom študenti psychicky? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s prorektorom Univerzity Komenského a psychológom Radomírom Masarykom.