"Ja som bola v Rusku, pôsobila som tam tri roky, a dobre viem, že politika v športe je. Keď som tam pôsobila, myslela som si, že sú to pozostatky socializmu, ktorý tam bol oveľa dlhšie ako u nás. V Rusku to pokračovalo ďalej. V halách boli obrovské banery Jednotné Rusko, čo je vládna strana. Na zápasoch boli vždy ľudia z vojenských kruhov, ovešaní všelijakými vyznamenaniami. To, čo bolo u nás za socializmu, že športovec robil obrázok o tom, aká sme úžasná krajina, bolo v Rusku úplne bežné," hovorí basketbalová trénerka Natália Hejková o argumentoch, že šport a politika by sa nemali miešať. “Situácia sa nezmenila, dôvod, prečo ruské kluby a vôbec ruský šport odišiel z Európy, sa nezmenil. Môj názor sa tiež nezmenil. Ja by som ich tam nepustila. Keď už, tak podmienky majú byť rovnaké. Mnohí ukrajinskí športovci vôbec nemôžu športovať, nemajú ani kde, mnohé športoviská sú zničené, mnohí sú v armáde, bojujú, bránia svoju vlasť. Nemajú také podmienky ako majú Rusi, ktorých sa to vlastne ako keby netýkalo,” dodáva Hejková. V čom je iné trénovať Rusku, než v Európe? Čo hovorí na mantru, že šport a politika sa nemajú miešať? Prečo sa slovenskí športovci odmietajú vyjadrovať k vojne na Ukrajine? A mali by športovci, ktorí pôjdu na olympiádu v Paríži, ukázať svoj jasný postoj na podporu Ukrajiny? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s basketbalovou trénerkou Natáliou Hejkovou.