"Riešia násilné partnerské vzťahy, zvyšujúce sa duševné ťažkosti. Mnohí nevedia zvládať úzkostné stavy bez toho, aby neboli liečení – na anorexiu či bulímiu, ktorá sa zhoršuje v domácom prostredí, pretože študenti majú často pocit, že toto je kompenzačný mechanizmus, ktorým to zvládnu. Alarmujúce je, že sa zvyšuje podiel mladých, ktorí sa sebapoškodzujú. Keď sa roztvoria nožnice, padá tam všetko, od strachu, úzkosti, konfliktov, depresie, porúch spánku a ďalších pridružených vecí. Keď to pomaly otvárame a zisťujeme, čo všetko sa za tým deje, nachádzame širokú plejádu toho, po čom dieťa aktuálne siaha. Je to naozaj ťažké, a to stále hovoríme len o jednotlivcovi. Potrebovala by som však pokrývať celú triedu, kolektív," hovorí školská psychologička Lucia Košťálová. "Emočné kolapsy, úzkostné stavy aj panické ataky sa objavujú v oveľa vyššej miere. Boli aj predtým, ale teraz je viditeľné a do očí bijúce, že sa to prehlbuje a zhoršuje. Debata s mladými ľuďmi by bola celkom fér," dodáva Košťálová o plošnom zatváraní škôl na Slovensku. Ako sa majú študenti? Prečo vôbec nezohľadňujeme ich psychický stav? Čo majú robiť rodičia so svojimi deťmi, ak na nich vidia depresie či úzkosti? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej so školskou psychologičkou Luciou Košťálovou.