"Bolo by fajn, keby pedagógovia vedeli takéto niečo zbadať a jednať, aby vedeli identifikovať rasizmus, šikanu, kde treba zakročiť. Ja som sa veľakrát pýtala iniciatívne, či sú nejaké problémy s rasizmom, či nie sú nejaké problémy. Pretože som videla, že syn má veľmi negatívny vzťah k škole a bolo mi opakovane povedané, že nie. Až k nám jedného dňa prišla pani upratovačka, za čo jej veľmi pekne ďakujem, a povedala mi, že ona sa už na to nemôže pozerať, že mi musí povedať, že oni strašne škaredo na môjho syna volajú. Neger. Že má hnusné vlasy, že je špinavý," popisuje matka Adriana Amoah zážitky svojich detí, ktoré má s manželom z Ghany. "Prišiel za mnou syn, s týmto slovom a zle ho vyslovil (pozn.redakcie: slovo neger). Ako keby ho predtým nikdy nepočul a prišiel za mnou s tým, že mami, deti mi dnes nadávali takto. Čo to znamená? Tak som mu povedala, že je to veľmi škaredé slovo, a čo to znamená. Napísala som smsku pani učiteľke, že čo sa stalo, že z toho nebudem robiť haló, ale prosím edukujte deti. Nemyslím si, že osemročné deti vedia, čo to do hĺbky znamená. Po dvoch týždňoch mi pani učiteľka povedala áno, áno, čítala som od vás správu a chcela som sa spýtať, či sa to stalo v škole alebo v družine, lebo ak v družine, tak to majú riešiť oni. Mne z toho vyplýva, že neviem ako to mám riešiť a nechcem to riešiť. Taký alibizmus," dodáva Adriana Amoah. Ako školy zakročia pri deťoch inej farby pleti a rasizme? Čo je vlastne v čítankách pre malé deti? A vieme s rasizmom na školách a v živote pracovať? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Adrianou Amoah.