"Poznám príbehy z praxe, že k niektorým opusteným deťom prídu dospeláci na druhý, na štvrtý deň. Ale nie každé má také šťastie, mali sme teraz prípad, keď dieťa bolo štyri týždne samé v nemocnici. A ani po štyroch týždňoch sa to nevyriešilo a už tri mesiace čaká na to, že nejakí rodičia prejavia záujem. Mesiace už tomu dieťaťu bežia, mozog potrebuje stimuláciu a upokojiť. Procesy adopcie rôzne trvajú. Mnohí chcú len zdravé deti. Málo sme inkluzívni, málo berieme inakosť, a toto sa určite prenieslo aj do adopcií," hovorí Dana Koníček-Žilinčíková z občianskeho združenia Návrat, ktorá rozbehla v nemocniciach projekt pre opustené deti. Pomáhajú v ňom dobrovoľníci a dobrovoľníčky, ktoré malé bábätká nosia na rukách, hladkajú a rozprávajú s nimi. "Mám veľa klientov adoptívnych rodičov, ktorí prijali rómske deti, aj súrodencov. Prijali deti aj s ťažkými hendikepmi, ale sú stále menšinovým žánrom. A ak to aj urobia v okolí zažívajú veľmi málo podpory. Zažívajú odsudzovanie. To je ťažké potom dennodenne obhajovať a ešte aj viesť tie deti, aby sa cítili dobre v spoločnosti," dodáva Koníček-Žilinčíková. Ako vyzerá projekt Dominík, ktoré chodia do nemocnice za malými opustenými bábätkami? Koľko je takýchto detí ročne a ku koľkým sa dostane podobná služba? Ako vyzerá adopcia na Slovensku? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Danou Koníček-Žilinčíkovou z OZ Návrat.