"Ja som na agresiu zvyknutý odkedy robím na urgentnom príjme. Teraz je to z iných dôvodov. V minulosti vám vynadali piati, šiesti a útočili na vás. Teraz je to horšie, plus dovolím si tvrdiť, že aj medzi nami zdravotníkmi sú trenice, stresu je veľmi veľa. Sme vyčerpaní a unavení, aj medzi nami je stres a nervozita. Ale potom si podáme ruku a ideme ďalej. No to si nepodáte s pacientom, ktorý vás chce zbiť. Našťastie my máme u nás aj SBSkára, ktorý nám v noci pomáha. Veľká postava veľkého chlapa pomôže. Agresia tu bola už predtým a vyeskalovala teraz s covidom. Posledný mini incident, ktorý som mal, bol, že osem ľudí sa hašterilo, zaočkovaní nezaočkovaní. Tak som do toho troška vstúpil, dvaja traja vystúpili proti mne, ale našťastie som mal za sebou osem ľudí, takže som sa nebál," hovorí zástupca primára urgentného príjmu v nemocnici v Galante Jozef Fatrsík. "Odchod sestier vyeskaloval, praskla bublina. Sestier nie je dosť, nikdy ich nebolo dosť. Problém je, že sestry sa cítia nedocenené a ja si myslím, že nedocenené naozaj sú. Prvú agresiu schytá vždy sestra a už to nedávajú. Agresivita voči nim ide hore, tým aj pocit nedocenenosti, a bude ďalší odliv sestier," dodáva Fatrsík. Ako to teraz vyzerá v nemocnici v Galante? Ľutujú pacienti na kyslíku, že sa nedali zaočkovať? Sú ľudia agresívni ešte aj keď sa prídu naposledy rozlúčiť s príbuzným? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Jozefom Fatrsíkom, zástupcom primára urgentného príjmu v nemocnici v Galante.